Vladimír Bahna

Absolvoval školu umeleckých remesiel v Bratislave (1934). U filmu začínal ako dramaturg a scenárista spoločnosti Nástup (1944–1945), potom už ako režisér v SLOFISe a v Štúdiu dokumentárnych filmov (1946–1953). Po celovečerných dokumentoch Oceľová cesta (1949) a Dúha nad Slovenskom (1952) natočil svoj prvý celovečerní hraný film Pole neorané (1953). Venoval sa hlavne historickým témam (Posledná bosorka, 1957; Zemianska česť, 1957; Skrytý prameň, 1973) a literárnym adaptáciám – Námestie svätej Alžbety (1965), ktoré realizoval tiež pre ČST Bratislava.